Otázky a odpovede

 

Aký je postoj Katolíckej cirkvi k novému návrhu zákona o financovaní?

Tento návrh má nahradiť pôvodný zákon, ktorý vznikol pred 70 rokmi, teda ešte za komunizmu. Nový návrh je výsledkom dlhých rokovaní: vzájomná dohoda medzi jednotlivými cirkvami a štátom sa hľadala viacero rokov. Jeho podobu pokladá KBS za prijateľnú a je dobrou správou, že má byť predložený do parlamentu.

Čo je obsahom nového návrhu zákona?

Obsahom nového návrhu zákona je podpora cirkví a náboženských spoločností na Slovensku zo strany štátu formou finančného príspevku. Zákon sa snaží spojiť princípy solidarity a spravodlivosti. Solidarita väčších s menšími znamená, že žiadna z cirkví a náboženských spoločností od 1.1. 2020 nedostane z celkového balíku menej prostriedkov ako doteraz - hoci môže mať omnoho menší počet členov, než aký by proporčne zodpovedal tej časti prostriedkov, ktoré jej v roku 2020 budú pridelené. Princíp spravodlivosti zasa znamená, že prípadné budúce zvyšovanie prostriedkov pre cirkvi a náboženské spoločnosti - v závislosti od inflácie a valorizácie miezd vo verejnej správe - sa už bude rozdeľovať proporčne, teda podľa aktuálneho počtu veriacich. To znamená, že ak podľa sčítania ľudu počet veriacich určitej cirkvi stúpne alebo klesne, štát jej upraví výšku svojho príspevku - smerom nahor alebo nadol. Dôležitým posolstvom nového návrhu zákona - na rozdiel od pôvodnej komunistickej legislatívy - je, že pôsobenie cirkví nemieni regulovať ani obmedzovať: štátny príspevok im poskytuje ako ocenenie ich spoločenského prínosu a dáva im autonómiu rozhodovať o jeho použití.

Prečo ste neurobili úplnú finančnú odluku cirkví od štátu?

Existujúca zmluva so Svätou Stolicou aj zmluva štátu s cirkvami predpokladá istú finančnú podporu zo strany štátu. Nový návrh zákona vychádza zo záverov expertnej komisie, ktorú založil ešte minister Krajcer, a existovala aj za ministra Maďariča. Táto komisia, v ktorej boli aj zástupcovia cirkví, po zvážení množstva alternatív odporúčala modifikáciu súčasného modelu. Treba však pripomenúť, že Cirkvi dnes hospodária ako samostatné subjekty, bez zásahu štátu, a štát im len pomáha tak, že prispieva na ich činnosť. 

Tiež treba vziať do úvahy, že dnešná situácia vychádza z historického kontextu. Vzťah cirkví a štátu sa neutvára „na zelenej lúke". Majetky cirkví boli v 50tych rokoch 20. storočia násilne vyvlastnené. Štát vtedy zobral všetko: cieľom bolo ovládnutie a následná likvidácia náboženského života. Reštitúcie túto krivdu čiastočne napravili, ale jej dôsledky cirkvi pociťujú dodnes. Predovšetkým tie menšie zápasia s ekonomickými ťažkosťami. Ich činnosť nie je zisková, a ak by sa mali finančne celkom osamostatniť, bolo by to pre ne pravdepodobne likvidačné. Väčšie cirkvi by zasa museli ukončiť množstvo svojich aktivít, často verejnoprospešného charakteru. 

Cirkvi a náboženské spoločnosti sa pre krajinu usilujú byť obohatením, tak na duchovnej ako aj kultúrnej rovine. Vo viacerých oblastiach konajú službu, ktorú by inak musel pokrývať štát. Navyše, ani západo-európske krajiny nemajú tzv. americký model, teda „úplnú odluku", nulové prepojenie financií štátneho a cirkevného sektoru. Existujú v nich rozličné modely asignácie dane platenej štátu. Samozrejme, pri príprave nového návrhu zákona sa aj v slovenskom kontexte analyzovalo viacero modelov. Avšak ukázalo sa, že nemecký či taliansky spôsob by u nás jednoducho nefungovali. Prípravná komisia, ktorej súčasťou bol tím odborníkov na ekonomickú oblasť, preto odporučila model, ktorý je úpravou súčasného stavu. Ten sa z hľadiska veľkosti krajiny a ekonomických ukazovateľov ukázal ako najprijateľnejšia a najschodnejšia alternatíva.

Čo s námietkou, že kvôli príspevku štátu sa cirkvi stávajú poplatné politickej garnitúre?

Nič také tento príspevok nespôsobuje. Rokovania sa vždy vedú s predstaviteľmi, ktorých si občania slobodne zvolili. A cirkvi demokratické voľby rešpektujú. Súčasťou dohody o financovaní však nie je nijaké područie cirkevných predstaviteľov. Konáme aj vyjadrujeme sa v úplnej slobode, a nik z politikov sa to nepokúša zmeniť, ani limitovať. Na nič také by cirkvi ani nepristúpili. Strany vznikajú a zanikajú, politické koalície sa menia. Avšak cirkvi sa neviažu na nijakú politickú stranu, ani si neosvojujú jednu politickú príslušnosť. Ich ciele sú v prvom rade duchovné. Samozrejme, aj na túto oblasť majú vplyv politické rozhodnutia. Preto sa z verejného života cirkevní predstavitelia nesťahujú a nárokujú si právo sa k nemu vyjadrovať. Cirkvi sa nikdy nebáli povedať svoj názor na chod spoločnosti: ak to robili za komunizmu, určite sa neboja robiť to dnes. Nemajú však ambíciu verejný život v demokracii riadiť: to je vec politických predstaviteľov a voľby občanov.

Nedokážete sa financovať sami?

Cirkvi sa - aj vzhľadom na historické okolnosti - dnes nedokážu financovať celkom samé. Túto situáciu uznala a zobrala na vedomie aj Expertná komisia Ministerstva kultúry SR, ktorej závery sú piliermi tohto návrhu zákona. 

Načo vlastne potrebujete peniaze od štátu?

Peniaze štátu sú príspevkom najmä na platy duchovných a chod cirkevných ústredí. 

Keď chcete peniaze od štátu, prečo nepredložíte súpis cirkevného majetku?

Štát disponuje všetkými údajmi o cirkevnom majetku. Sú verejne dostupné v katastroch a obchodnom registri. 

Prečo sa na cirkvi majú skladať aj neveriaci?

Cirkvi primárne vychádzajú v ústrety duchovným potrebám občanov Slovenska. Tí, ktorí sa hlásia k cirkvám, tvoria viac než tri štvrtiny obyvateľstva. Nie je nezvyčajné, že štát svojím príspevkom podporuje inštitúcie, ktorých služby využíva značná časť obyvateľov. Na rovnakom princípe podporuje napríklad aj športové a kultúrne aktivity. 

Konkrétny spôsob, ktorým štát rozdeľuje materiálne prostriedky, sa nedá priamo stanoviť podľa preferencií jednej časti obyvateľstva. Nie všetci chodia do  divadla, nie všetkých zaujíma šport. Štát ale tieto oblasti pokladaná za prínosné, preto ich podporuje. Podobne je tomu aj v prípade cirkví. Navyše, ak si porovnáme čísla, zistíme že podpora pre cirkvi nie je v porovnaní s inými oblasťami vysoká. 

Koľko dnes presne zarábajú kňazi a biskupi?

Nasledujúca tabuľka uvádza platy duchovných v hrubom, stanovené od 1. 1. 2018; k 1. 1. 2019 došlo k zvýšeniu o 10% oproti hodnotám uvedeným v tabuľke.

Vysvetlivky

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike:
C. diakon, kaplán, výpomocný duchovný
D. aktuár, ceremoniár, archivár, duchovný správca, farár, farský administrátor, rektor kostola, duchovný rehoľnej spoločnosti
E. dekan, tajomník arcibiskupského úradu, tajomník biskupského úradu, tajomník biskupa, duchovenský člen ústredia cirkvi, kanonik, člen zboru konzultorov, člen kňazskej (presbyterskej) rady, notár cirkevného súdu, člen diecézneho súdu
F. pomocný biskup, generálny vikár, biskupský vikár, súdny vikár, vyšší predstavený rehoľných spoločenstiev, riaditeľ arcibiskupského úradu, riaditeľ biskupského úradu, kancelár
G. arcibiskup, diecézny biskup, diecézny administrátor

Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike:
C. diakon, kaplán, výpomocný duchovný
D. aktuár, ceremoniár, archivár, duchovný správca, farár, farský administrátor, rektor chrámu, duchovný rehoľného rádu, kongregácie alebo monastiera sui iuris
E. protopresbyter, tajomník arcibiskupského úradu, tajomník biskupského úradu, tajomník biskupa, duchovenský člen ústredia cirkvi, kanonik, člen zboru konzultorov, člen kňazskej (presbyterskej) rady, notár cirkevného súdu, člen cirkevného súdu
F. protosynkel, pomocný biskup, synkel, súdny vikár, protoihumen rehoľného rádu, kongregácie alebo monastiera sui iuris, riaditeľ arcibiskupského úradu, riaditeľ biskupského úradu, kancelár
G. arcibiskup, eparchiálny biskup, exarcha, administrátor eparchie

Znamená nový návrh zákona zvýšenie platov duchovných?

Nepôjde automaticky o zvyšovanie platov. Nový návrh zákona zruší existujúce tabuľky pre platy duchovných, a cirkvi už budú dostávať len jednotný balík peňazí - ktorý samy použijú na platy duchovných a pre fungovanie cirkevných ústredí (v pomere zhruba 80/20). Samozrejme, cirkvi budú musieť reflektovať avizované zvýšenie minimálnej mzdy od januára 2020.

Avšak dôležité je v tomto kontexte vedieť, že podľa doterajších pravidiel štát vyplácal duchovným tabuľkové platy, ktoré ale často nedosahovali výšku minimálnej mzdy (tú z druhej strany štát takisto stanovuje). To, čo duchovným alebo laickým zamestnancom cirkví do minimálnej mzdy chýbalo, museli cirkvi doplácať zo svojich prostriedkov. Celkové navýšenie sumy v podstate predovšetkým pomôže riešiť túto disproporciu.

Napríklad, podľa doteraz platnej tabuľky, kaplán začínal v triede C1, čo znamenalo, že od štátu dostával plat 410,45 eur. Pre cirkvi to však znamenalo, že mu museli doplácať 109,55 eur do minimálnej mzdy. Väčšina duchovných je v skupine "D" (farár, správca farnosti): v priemere teda kňazi dosahovali minimálnu mzdu až po odpracovaní 12 rokov. Pred posledným zvýšením platov duchovných o 10 percent v roku 2019 to bolo dokonca až 15 rokov.

V reáli teda nepôjde o automatické zvyšovanie platov duchovných (s výnimkou spomínaného zákonom stanoveného zvýšenia minimálnych miezd v roku 2020). Zmeniť by sa mal len spôsob poskytovania príspevku štátu.

Aké sú poplatky za vysluhovanie sviatostí?

Katolícka cirkev nemá stanovené poplatky za vysluhovanie sviatostí. Veriaci môžu dať milodar, ktorý však nie je povinný, a jeho výška závisí od ich možností. Jediná odporúčaná (nie nariadená) výška milodaru je za slávenie svätej omše – 5 Euro. Kňazi sú zároveň vedení k tomu, aby veriacim, ktorí sú bez prostriedkov, sviatosti vysluhovali aj bezodplatne.

Prečo nezverejňujete výšku milodarov, ktoré dostávate?

Každá farnosť minimálne raz - na konci občianskeho roka - zverejňuje štatistiky, ktorých súčasťou je aj ekonomický prehľad. Príjmy a výdavky jednotlivých farských spoločenstiev teda nie sú tajné, hoci sa o nich nevedú súborné štatistiky. Podľa štátnych zákonov cirkevné zbierky nepodliehajú zverejneniu, ani daňovému vyúčtovaniu. 

Prečo by ste nemali platiť dane tak ako všetci ostatní?

Cirkev platí ceny s daňou za všetky tovary a služby, rovnako ako ostatné subjekty. Z rozhodnutia samospráv môže dostať daňové úľavy pri dani z nehnuteľností, ak ide o sakrálne stavby alebo farské budovy. V princípe však Cirkev nie je od platenia daní oslobodená. Z istého pohľadu sú výnimkou už spomínané milodary, avšak to sú peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli. Ak má ale farnosť alebo biskupstvo nejaký majetok, z ktorého čerpá finančný prospech, dane zaň platiť musí. Pri sakrálnych stavbách netreba zabudnúť na to, že mnohé z nich sú kultúrnymi pamiatkami, a nemalé náklady na ich údržbu a opravy hradí cirkev z vlastných prostriedkov.

Zvuková nahrávka odpovedí hovorcu KBS na vyššie uvedené otázky

Zvuková nahrávka relácie Zaostrené na tému financovania cirkví

 

Z monitoringu médií

Financovanie cirkví dostáva novú podobu (KN)

Diskusná relácia V Samárii pri studni o financovaní cirkví