Financovanie Cirkvi

Otázky a odpovede

Prečo MK SR predkladá návrh novely zákona 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností? Vedeli cirkvi o pripravovanej zmene?

MK SR pripravilo a predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, ktorým by chcelo, ako píše v dôvodovej správe „zvýšiť mieru solidarity s menšími cirkvami a zvýšiť predvídateľnosť a transparentnosť“ indexácie transferu zo štátneho rozpočtu cirkvám.

Cirkvi už dlhodobo komunikovali MK SR problémy z aplikačnej praxe, ktoré boli navyše zintenzívnené pandémiou a následnou energetickou krízou, keď náklady cirkvám neúmerne vzrástli, avšak transfer zo štátneho rozpočtu cirkvám stúpol za to isté obdobie neúmerne málo.

Prečo je vôbec potrebné robiť zmeny v systéme financovania cirkví?

Cirkvi podľa údajov z vyúčtovania pre MK SR použili až 97 % z príspevku štátu na mzdové náležitosti. Počas 5 rokov aplikácie zákona (370/2019 Z. z.) príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 %, kým minimálna mzda (ďalej MM) v tomto období vzrástla o 44 %. Keďže väčšina duchovných a kňazov má príjem na úrovni blízko MM (priemerná mzda duchovného v roku 2023 bola z príspevku štátu 763 € a výška MM bola 700 €), rast MM sa tak priamo odrážal v raste mzdových nákladov cirkví. Aby cirkvi splnili ustanovenia Zákonníka práce o minimálnej úrovni mzdy, musia dvíhať platy duchovných v súlade s rastom minimálnej mzdy, aby dodržali zákon. Keďže však rast transferu cirkvám v týchto rokoch ani zďaleka neodrážal nárast mzdových nákladov cirkví, dostáva sa rozpočet jednotlivých cirkví do vážnych problémov ohrozujúcich udržateľnosť ich financovania v budúcnosti, pričom hrozí možnosť prepadu sociálnej úrovne kňazov a duchovných (a ich rodín ) do sociálne núdze.

Prečo sa cirkvi nefinancujú samy a pýtajú peniaze od štátu?

Nie je pravda, že by sa cirkvi nefinancovali aj samy. Cirkvi sa výraznou mierou spolupodieľajú na financovaní svojej činnosti. Zároveň cirkvi prispievajú aj na platy svojich duchovných, keďže transfer zo štátu vo viacerých prípadoch nedokáže pokryť mzdové potreby.

Cirkvi prevádzkujú množstvo aktivít v oblasti duchovnej správy a sprevádzania, vzdelávania, zdravotníckej a sociálnej pomoci, v oblasti školstva a podobne, ktoré sú v prevažnej miere neziskového charakteru. Ich vykonávanie v prevažnej časti financujú z vlastných zdrojov. Zároveň sa cirkvi starajú o značné množstvo historických pamiatok, ktorých obnova a údržba je finančne veľmi náročná.

Historicky od obdobia po druhej svetovej vojne bolo financovanie nastavené tak, že kňazi a duchovné osoby, ako aj ústredná prevádzka cirkví boli platené zo štátneho rozpočtu. Toto finančné prepojenie sa zmenou zákona v roku 2019 čiastočne zmiernilo. Vzhľadom na nezastupiteľnú úlohu cirkví v krajine a v oblastiach, kde pôsobí, a prínosu pre štát a obyvateľov, ako aj vzhľadom na nezanedbateľný počet ľudí, ktorí sa hlásia k vierovyznaniu niektorej z registrovaných cirkví (podľa sčítania z roku 2021 vyše dve tretiny obyvateľov) je príspevok z verejného rozpočtu na činnosť cirkví opodstatnený.

Je príspevok od štátu najväčším príjmom cirkvi?

Cirkvi dnes hospodária ako samostatné subjekty a štátna dotácia je len čiastkovým príspevkom na ich činnosť. Túto situáciu uznala a zobrala na vedomie aj Expertná komisia Ministerstva kultúry SR, ktorá pripravovala zákon platný v súčasnosti.

Je veľmi ťažké určiť presnú časť, ktorú tvorí príspevok štátu na príjmoch cirkvi, nakoľko príspevok štátu pre Rímskokatolícku a Gréckokatolícku cirkev je poskytovaný spolu 14 subjektom, zväčša sú to biskupstvá. Z toho príspevku sú hradené mzdy duchovných, laických zamestnancov ústredí a časť prevádzky. Všetky ostatné aktivity si hradí Cirkev z vlastných zdrojov. Okrem biskupstiev je tu ďalších skoro 1600 farností, ďalej rehoľné spoločenstvá, diecézne charity a rôzne účelové zariadenia Cirkvi, ktoré sú plne financované z vlastných zdrojov. Z tohto pohľadu môžeme povedať, že príspevok štátu pre Katolícku cirkev na Slovensku vykryje menej ako polovicu jej nákladov.

Čo je základom hospodárskej činnosti Katolíckej cirkvi v SR? Aké služby či tovary poskytuje, ako hospodári s nehnuteľným majetkom?

Cirkev v rámci hospodárskej činnosti bežne neposkytuje služby či tovary. Jedinou hospodárskou činnosťou je prenájom vlastného nehnuteľného majetku. Niektoré farnosti alebo biskupstvá disponujú istým majetkom, z ktorého môžu čerpať finančný prospech. Tieto výnosy sú predmetom dane a sú zverejnené v účtovných závierkach jednotlivých farností a biskupstiev.

Väčšinu majetku Cirkvi však tvoria sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, ktoré majú vysokú umeleckú a historickú hodnotu, z ktorých však Cirkev nemá ekonomický úžitok, práve naopak, sú s nimi spojené nemalé náklady na ich opravy a údržbu a nákladnú prevádzku. Tieto náklady hradí Cirkev z vlastných prostriedkov, to znamená z príspevkov veriacich, alebo zo zisku po zdanení z prenájmov svojho majetku, príp. cez granty, ak vôbec je vo výzvach oprávneným žiadateľom.

Istý príjem má Katolícka cirkev z poplatkov za vysluhovanie sviatostí. Ich výška však nie je stanovená. Veriaci môžu dať milodar, ktorý však nie je povinný, a jeho výška závisí od ich možností. Jediná odporúčaná (nie nariadená) výška milodaru je za slávenie svätej omše. Kňazi sú zároveň vedení k tomu, aby veriacim, ktorí sú bez prostriedkov, sviatosti vysluhovali aj bezodplatne. Zo štatistických údajov náboženských úkonov za rok 2022 vyplýva, že priemerne v každom katolíckom chráme mesačne bol jeden krst a jeden pohreb a každé 4 mesiace jeden sobáš.

Vo farnostiach sa pravidelne robievajú tzv. kostolné zbierky, ktoré majú vopred stanovený účel, a keďže ide o formu príspevku, resp. daru, nie sú zdaňované, čo platí rovnako aj pre iné subjekty, nielen cirkvi.

Prečo sa na cirkvi majú skladať aj neveriaci?

Cirkvi primárne vychádzajú v ústrety duchovným potrebám občanov Slovenska. Tí, ktorí sa hlásia k cirkvám, tvoria viac než tri štvrtiny obyvateľstva. Nie je nezvyčajné, že štát svojím príspevkom podporuje inštitúcie, ktorých služby využíva značná časť obyvateľov. Na rovnakom princípe podporuje napríklad aj športové a kultúrne aktivity.

Konkrétny spôsob, ktorým štát rozdeľuje materiálne prostriedky, sa nedá priamo stanoviť podľa preferencií jednej časti obyvateľstva. Nie všetci chodia do divadla, nie všetkých zaujíma šport. Štát ale tieto oblasti pokladaná za prínosné, preto ich podporuje. Podobne je tomu aj v prípade cirkví. Navyše, ak si porovnáme čísla, zistíme že podpora pre cirkvi nie je v porovnaní s inými oblasťami vysoká.

Koľko dnes presne zarábajú kňazi a biskupi?

Nasledujúca tabuľka uvádza poriadok odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich duchovenskú činnosť v Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike v hrubom od 1. 1. 2024:
 

Vysvetlivky:
C. diakon, farský vikár, výpomocný duchovný, duchovný rehoľnej spoločnosti
D. aktuár, ceremoniár, archivár, kaplán (školský, nemocničný a iný), farár, farský administrátor, rektor kostola
E. dekan, tajomník/sekretár arci/biskupa, tajomník arci/biskupského úradu, kanonik, člen zboru konzultorov, člen cirkevného súdu, vicekancelár, duchovenský člen ústredia Cirkvi (riaditeľ pastoračného centra, riaditeľ školského úradu, riaditeľ katechetického úradu, rektor seminára, špirituál seminára, prefekt seminára, diecézny ekonóm, hovorca diecézy)
F. pomocný/emeritný biskup, generálny vikár, biskupský vikár, súdny vikár, vyšší predstavený rehoľných spoločenstiev, riaditeľ arci/biskupského úradu, kancelár
G. diecézny arci/biskup, diecézny administrátor

Nasledujúca tabuľka uvádza poriadok odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich duchovenskú činnosť v Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike v hrubom od 1. 1. 2024:

Vysvetlivky:
C. diakon, kaplán, výpomocný duchovný, duchovný rehoľného rádu, kongregácie alebo monastiera sui iuris
D. aktuár, ceremoniár, archivár, duchovný správca, farár, administrátor farnosti, rektor chrámu
E. protopresbyter, tajomník arci/biskupského úradu, tajomník arci/biskupa, duchovenský člen ústredia cirkvi, kanonik, notár cirkevného súdu, člen cirkevného súdu
F. protosynkel, pomocný biskup, emeritný biskup, synkel, súdny vikár, delegát, protoihumen rehoľného rádu, kongregácie alebo monastiera sui iuris, riaditeľ arci/biskupského úradu, kancelár
G. arcibiskup, eparchiálny biskup, exarcha, administrátor eparchie

Čo sú tie najdôležitejšie zmeny navrhované v novele zákona?

Prvá zmena je v spôsobe indexácie (medziročného rastu) celkového transferu cirkvám. Opúšťa sa doterajší model, kde transfer rástol z 20 % podľa rastu cien (inflácia spred 2 rokov) a z 80 % podľa valorizácie miezd v štátnej správe. Po novom by mal byť rast miezd stanovený ako 1,1-násobok tempa rastu minimálnej mzdy. (Teda napr., ak MM vzrastie medziročne o 10 %, tak transfer cirkvám vzrastie medziročne o 10 x 1,1 = 11 %).

Druhou zmenou, ktorú prináša novela, je že sa štát rozhodol čiastočne kompenzovať cirkvám nízky rast ich transferu v rokoch 2019 – 23 napriek silnému rastu nákladov. Počas tohto obdobia došlo totiž k silnému nárastu cien, predovšetkým energií, ako aj mzdových nákladov (v dôsledku výrazného rastu minimálnej mzdy v tomto období). Zároveň z dôvodu prijatých protipandemických opatrení boli dlhší čas zatvorené chrámy a vykonávanie činností cirkví bolo obmedzené, napriek tomu však väčšinu nákladov boli nútené hradiť. S cieľom čiastočnej kompenzácie uvedenej disproporcie rastu príjmov a nákladov sa v novele zákona navrhuje mimoriadne zvýšenie transferu cirkvám o 5, 9 mil. € v roku 2025 (teda sa trvalo zvýši výška transferu cirkvám o toto navýšenie transferu.) Toto jednorazové navýšenie bolo vypočítané ako 10 % z transferu vyplateného cirkvám v roku 2024.

Treťou zmenou je úprava spôsobu prerozdelenia transferu zo štátneho rozpočtu medzi cirkvi. Doteraz sa vyplácal cirkvám objem transferu, aký dostali v roku 2019 + každé navýšenie transferu po roku 2019 sa delilo medzi cirkvi pomerom podľa počtu veriacich. Po novom by sa jednotlivým cirkvám vyplatilo to, čo dostali predchádzajúci rok + navýšenie transferu zo štátneho rozpočtu oproti minulému roku by sa delilo pomerom podľa počtu veriacich. Tým sa zabezpečí pomalší presun od princípu solidárnosti k princípu spravodlivosti, ktorý však budú vedieť menšie cirkvi lepšie ekonomicky zvládnuť.

Štvrtou zmenou sa ustanovuje možné zvýšenie alebo zníženie príspevku štátu z dôvodu výrazného zvýšenia alebo zníženia počtu veriacich. Ruší sa doterajšie ustanovenie o zvýšení alebo znížení príspevku štátu podľa nárastu alebo poklesu počtu veriacich všetkých cirkví, ale aplikuje sa na úpravu výšky príspevku výhradne pre konkrétnu cirkev. Zvýšenie alebo zníženie počtu veriacich konkrétnej cirkvi o viac ako 10 percent má za následok zvýšenie alebo zníženie sumy príspevku štátu pre túto cirkev o jednu tretinu tohto percentuálneho zvýšenia alebo zníženia.

Odkedy by mali navrhované zmeny platiť?

V predloženej novele zákona sa navrhuje účinnosť zmien od 1. januára 2025.

Aké budú dopady na rozpočet?

Jednorazové navýšenie transferu v roku 2025 bude v objeme 5,9 mil. €. Zmena spôsobu indexácie sa ťažko vyčísľuje, nakoľko ešte nie je jasné, aká bude miera valorizácie miezd zamestnancov štátnej správy v roku 2025 (teda ako by sa transfer cirkvám indexoval po starom) a aký bude rast MM v roku 2025. Doložka vplyvov k predloženej novele zákona však odhaduje celkový objem peňazí vyplatení cirkvám zo štátneho rozpočtu na úrovni 69, 6 mil. € v roku 2025, 76, 4 mil. € v roku 2026 a 87, 1 mil. € v roku 2027, čo zodpovedá úrovni asi 0, 05 % HDP ročne.

Je tento návrh nového systému financovania dostatočný?

Aj po schválení navrhovanej novely budú cirkvi musieť dofinancovať svoje náklady z vlastných zdrojov. Zvýšením príspevku štátu budú mať cirkvi možnosť použiť vlastné zdroje na iné aktivity, či už pastoračné, sociálne alebo opravy pamiatok.

Čo by sa stalo, ak by sa systém nezmenil?

Ak by dlhšie obdobie pretrvával vyšší rast MM nad valorizáciou v štátnej správe, rozpočty cirkví by mali problém s ich udržateľnosťou. Ak by transfer cirkvám dlhodobo rástol pomalšie ako MM, veľká časť duchovných (a ich rodinných príslušníkov) by sa mohla ocitnúť na pokraji alebo priamo v stave sociálnej núdze. Mnohé cirkvi totiž nemajú prostriedky, ktorými by mohli doplatiť mzdy duchovných. Veľakrát tak musia pristúpiť ku kráteniu pracovných úväzkov duchovných napriek tomu, že duchovní ostávajú v službe a venujú sa aktivitám slúžiacim veriacim po celý svoj pracovný a osobný čas. Zároveň by tým boli nútené významne obmedziť svoje projekty a ďalšiu činnosť v sociálnej oblasti, školstve, v oblasti zdravotnej starostlivosti. Významne by utrpela aj správa a obnova historických pamiatok.